Vypočujte si tento príbeh aj na priloženej audionahrávke, ktorú narozprávala pre vás moja majiteľka, pani Danka.
Volám sa Hopka, narodila som sa 18.3.1999 v Ľubietovej. Som Hnedkova staršia sestra a dávam mu to často aj patrične pocítiť. Môj otec sa volal Hopko a bol to Makovičkin syn. Môj ďalší predok bol čistokrvný Arabský plnokrvník a to je na mne vidieť. Keď sa rozbehnem a niekto na mne sedí, tak nech sa radšej dobre drží. To je rýchlosť! To hocikto nedokáže. A prekážka je pre mňa maličkosť. Hop - akokeby som mala krídla. No proste som Hopka. Poviem vám však úprimne. Som dosť nepríjemná. Vravia o mne, že som pyšná. Možno, veď mám byť na čo. Neznášam, keď ma čistia a keď ma hladkajú som nevrlá. Občas kúšem. Neviem si s tým dať rady, proste neznášam všelijaké vyhladkúvanie. Musia si jednoducho pri mne dávať pozor. Na jazdiarni im to však vynahradím. Keď mám na chrbte postihnuté dieťatko, tak som veľmi opatrná a pozorná aby sa nikomu nič nestalo. Mala som len jedno žriebätko – Hosanko, ktorý býva na laze u veľmi šikovnej Mišky a má sa výborne. A vôbec, na materstvo si veľmi nepotrpím, pokazilo by mi to postavu. Moje klady iste previšujú moje zápory a preto sa tiež teším veľkej oblube...