Volám sa Lujza, narodila som sa v roku 1987 ako naša Makovička. Som čistokrvný shetlandský poník. Som nielen krásna, s najhustejšou a najdlhšou hrivou ale aj múdra, rozvážna a inteligentná. Vynikám tými najušľachtilejšími vlastnosťami, aké poník môže mať. Je pochopiteľné, že som tým pádom aj vodkyňa poníkov. Vyzerá to, že sa chválim ale tak to nie je. Toto hovorí o mne moja majiteľka. Som totiž jej srdcová záležitosť. Keď bol jej syn Janko malý, chodievala na mne moja majiteľka pred škôlku (ona je totiž taká mušia váha) tam ma priviazala a čakala som, kým vystrojí Janka a potom malý Janko na mne chodil zo škôlky skratkou cez lúky. Vždy sa mohla na mňa spoľahnúť. Kedysi dávno, keď som bola mladšia, požičala ma majiteľka priateľom - rodine veterinárov, ktorí bývali na laze a chovali anglické plnokrvníky. Keď bolo veľa snehu, tak ma zapriahali a ťahala som ich deti na lyžiach. To bola paráda! Ich malá dcéra na mne tiež chodila do školy a pred školou vyviazala oťaže a ja som už sama potom odbehla domov. Nebola som s ostatnými koňmi v ohrade, lebo sa o mňa báli aby mi veľké kone neublížili a tak som sa pásla kde som len chcela. Nikdy som im neušla. Niečo vám ešte prezradím. Mala som tam lásku. Veľký hnedý plnokrvník - dostihový pretekár. Bola to láska na prvý pohľad. Moja výška nebola prekážkou. Keď bolo obdobie párenia, tajne za mnou preskočil a o jedenásť mesiacov sa narodil krásny žrebček zvaný Hnedko. Bolo to prekvapenie a darček pre mojich majiteľov. Narodil sa maličký, len nôžky mal dlhšie. Bol naozaj čarokrásny a je taký dodnes. Temperament plnokrvníka a rozvahu i krásu po mne.